A3P s.r.o.

Minimum na preverenie klienta sú 3 dni.
21.09.2010 (www.hnonline.sk)

Ak si chcete nechať preveriť svojho budúceho obchodného partnera, môžete sa obrátiť aj na súkromnú detektívnu kanceláriu. Potrebujete vedieť, čo všetko chcete o klientovi zistiť, ale v zásade platí, že možnosti sú neobmedzené.

Falošný zamestnanec
Preverovanie svojich budúcich obchodných partnerov sa stalo populárnym hlavne kvôli kríze. „Firmy začali mať problémy s neplatičmi a druhotnou platobnou neschopnosťou svojich partnerov a začali sa viac zaujímať o to, s kým obchodujú,“ hovorí majiteľ detektívnej kancelárie A3P Mikuláš Czocher. „Úplnou samozrejmosťou je preverenie si bonity klienta, jeho obchodných partnerov alebo podnikateľskej histórie,“ tvrdí výkonný riaditeľ A3P Dušan Opletal. „V prípade záujmu nášho klienta vieme preveriť spoločníkov, prípadne tichých spoločníkov v jeho podnikaní, preveriť platobnú disciplínu obchodných partnerov,“ dodáva konateľ Detektívnej Informačnej Služby Ladislav Kuffa.

Možnosti, čo všetko sa dá preveriť, sú pritom prakticky neobmedzené. „Mali sme jeden prípad, kedy sme museli do preverovanej firmy nasadiť nášho človeka, ktorý tam tri mesiace pracoval a zisťoval skutočný stav vecí,“ dodáva Czocher. Výhodou detektívnych kancelárií je skutočnosť, že okrem ekonomických ukazovateľov vedia preveriť aj osobnostné stránky ľudí, s ktorými obchodujete. „Nie je problém nechať sledovať šéfa firmy, s ktorou spolupracujete, či náhodou sa nestretáva s podozrivými ľuďmi, alebo či nie je hazardný hráč, čo by mohlo vážne ohroziť jeho spoľahlivosť,“ hovorí Opletal.

Detektív stojí 20 eur na hodinu
Povedať dopredu, koľko vás bude preverenie obchodného partnera v detektívnej kancelárii stáť, je veľmi komplikované. „Naša cena je 20 eur plus DPH na hodinu práce,“ hovorí Kuffa. Konečná cena teda závisí od toho, ako poriadne necháte objekt svojho záujmu preveriť. „Za štandardných okolností trvá základné preverovanie dva alebo tri dni, ale je to veľmi individuálne a všetko závisí od dohody s klientom a od toho, koľko ľudí chcete na prípad nasadiť,“ dodáva Opletal. Druhou možnosťou je dohodnúť si dopredu fixnú cenu, ktorú za svoju prácu zoberú. Bežnou praxou pritom je, že detektívne kancelárie vypracujú po pár dňoch klientovi základné informácie o tom, čo zistili a podľa predstáv svojho zákazníka sa dohodnú na ďalšej spolupráci.

Hlavne veľkí a zahraniční
Najčastejšími klientmi detektívnych kancelárií sú veľké medzinárodné spoločnosti, ktoré vstupujú na náš trh alebo väčšie firmy, ktoré narábajú s veľkým objemom peňazí. „Slovenskí podnikatelia sa na nás obracajú väčšinou až vtedy, ak im obchodný partner prestane platiť faktúry alebo už dlhuje značnú časť finančných prostriedkov,“ hovorí Kuffa. Aj v takomto prípade vedia detektívne kancelárie pomôcť. „Relatívne často pre našich klientov hľadáme dôkazy pre súd o tom, ako ich obchodní partneri vytunelovali svoje firmy alebo hľadáme stratený majetok,“ dodáva Czocher.
 

Ako si žijú slovenskí súkromní detektívi?
14.05.2010 (www.plus7dni.sk)

Za stolom sedí chlap v pokrčenom klobúku. V kútiku úst prevaľuje špáradlo. Zarastená, pokrčená tvár a mútne oči jasne naznačujú, že jeho životný štýl nemožno označiť za zdravý. Nohy vyložené na stole plnom papierov, stolička na zadných, znudene sa prehrabáva v dennej tlači. Očividne nemá do čoho pichnúť. Zrazu sa za presklenými dvermi kancelárie - v mene na dverách už dávnejšie chýbajú niektoré písmená - objaví silueta ženy. Žeby konečne prípad?
Paradoxne, napriek všetkým tým uhladeným Sherlo-ckom Holmesom, Archiem
Goodwinom či Herculom Poirotom je to práve Philip Marlowe so svojím imidžom skrachovanca, kto sa vybaví pri zmienke o súkromnom očku.

Skutočnosť, aspoň tá slovenská, je však na míle vzdialená ktorémukoľvek zo známych detektívov. A aj keď mu nechýba istá dávka adrenalínu, je život slovenských súkromných detektívov oveľa, oveľa prozaickejší.

Kríza im pomohla
Priestory malej vilky v širšom centre Bratislavy, kde sídli známa detektívna agentúra, zívajú prázdnotou. „Kolegovia odišli do terénu, nestoja o to byť videní. Pre súkromného detektíva to nie je veľmi dobré,“ vysvetľuje položartom, polovážne jej majiteľ Mikuláš Czocher. Jeho detektívna firma existuje od roku 2001.

Otázka, do akej miery sa v jeho brandži líši skutočnosť od fikcie, ho pobaví. „Myslíte, či máme na stole fľašu whisky a čakáme, kým nám zazvoní telefón? Takto to nefunguje. To by sme sa neuživili,“ krúti hlavou. „No, paradoxne, sme asi jedni z mála, komu kríza pomohla. Totiž momentálne robíme hlavne pre veľké finančné spoločnosti, ktoré akoby až teraz pochopili, načo detektívne kancelárie sú. Ľudia sú napríklad opatrnejší pri vstupovaní do obchodov, preverujú si obchodných partnerov, ich finančnú situáciu. Ale riešime aj iné veci - často sa spájajú s nelojálnymi alebo prešpekulovanými zamestnancami. Od úniku informácií konkurencii až po poistné podvody, ktoré robia samotní poisťovací agenti, aby firmu obrali o peniaze,“ vypočítava M. Czocher.

Ako vraví, práca pre veľkých klientov je to, čo ich živí. Ale, samozrejme, potom sú tu nárazové práce, detektívne služby pre bežných smrteľníkov, ktorí ich oslovia.
Neverníci aj neposlušné deti: Pravdepodobne ste teraz znalecky precedili - jasné, odhaľovanie nevery. Nuž, asi vás to sklame, ale v skutočnosti je tento druh činnosti pre slovenských súkromných detektívov minoritný. „Nevera? Tá tvorí zo sto prípadov, čo robíme mesačne, možno jedno-dve percentá,“ spresňuje detektív a výkonný riaditeľ Dušan Opletal. „Častejšie sa nám ozývajú zúfalí rodičia, ktorí chcú sledovať deti. Keď majú podozrenie, že sa stretávajú s nevhodnými ľuďmi z kriminálneho prostredia alebo berú drogy. Povedal by som, že v poslednom čase je to k manželskej nevere tak jedna k jednej.“

Zaplietli sa už aj do nejakých skutočne nebezpečných prípadov? Niekde, kde sa vraždilo? - snažíme sa vymámiť vzrušujúce historky. Detektívi však o konkrétnych prípadoch hovoriť nechcú. A vlastne ani nemôžu, viaže ich mlčanlivosť. „Stalo sa, že sme vyšetrovali prípad, ktorý polícia uzavrela ako samovraždu, a náš klient si nebol istý, či je to naozaj pravda,“ prikyvuje M. Czocher. „Cudzie zavinenie sa nakoniec nepotvrdilo, ale veľa okolností tam nesedelo,“ dodáva rozuzlenie.

Cena za služby je tajná
Ako si ich ľudia nájdu? „V poslednom čase najmä cez odporúčanie. Ale sú aj takí, čo si nás vyberú náhodne, cez internet, cez telefónny zoznam,“ hovorí D. Opletal. Práve takí klienti ich niekedy oslovia so skutočnými kuriozitami. „Napríklad v jednej rodine mizli peniaze a ni-kto nevedel kam a ako. Už pomaly upodozrievali ufónov. Alebo jedna pani nás oslovila, či by sme jej nepomohli monitorovať suseda, ktorý jej mal búchať metlou o balkón.“

Dušan Opletal vraví, že berú aj takéto „drobnosti“, ale z otázky, koľko si za svoje služby pýtajú, sa šalamúnsky vykrúti. Je to vraj veľmi individuálne. „Snažíme sa klientovi prispôsobiť. Keď má rodič plnú hlavu toho, že jeho dieťa je možno drogovo závislé, určite mu nenaparíme cenu, ktorá by ho zlomila. Na druhej strane, nemôžeme ísť pod naše výdavky,“ hovorí. „Máme nejaké mantinely, ale nemôžeme robiť za modré oči. Aj my musíme z niečoho žiť,“ pritakáva konateľ detektívnej agentúry Pavol Sapáček.

Všetko v medziach zákona: Aby to nevyzeralo, že sú nenásytní... Fakt je, že súkromní detektívi to majú horšie v tom, že svoju robotu musia robiť viac ako na sto percent. Ak niekoho monitorujú štátne zložky, keď sa im dnes stratí, nič sa nedeje - na druhý deň policajti opäť nastúpia a budú ho hľadať. Súkromný detektív však ťažko zdôvodní klientovi, že niečo zbabral, jeho „objekt záujmu“ ušiel, takže bude musieť zaplatiť za ďalšie dni sledovačky. „Nehovoriac, že my to musíme robiť v rámci všetkých pravidiel a zákonov - aj cestnej premávky. To znamená, platí pre nás červená, stopka, plná čiara.“

Rovnako je to pri zadržaní podozrivej osoby - ak majú podozrenie z trestného činu, môžu obmedziť osobnú slobodu, ale len do príchodu polície - či pri získavaní dôkazov. „Zo zákona môžeme získavať dôkazy použiteľné pred súdom, ale nafotenie či natočenie neverného manžela, alebo zames-tnanca podvodníka sa bije so zákonom o ochrane osobnosti. Takže my ich môžeme predložiť, ale ako s nimi naloží prokurátor či súd, to už je na nich,“ vysvetľuje M. Czocher.

Každý chce byť detektív
Je na trhu v tejto oblasti veľká konkurencia? „Čo bývalý policajt, to detektív!“ hovorí so smiechom M. Czocher. „Ale čo je to konkurencia? Je pravda, že na internete nájdete množstvo detektívov a detektívnych kancelárií, otázne však je, či vám - ak ich oslovíte - aj skutočne pomôžu.“
Zákon o súkromných bezpečnostných službách, pod ktorý detektívne kancelárie spadajú - okrem toho musia mať licenciu na detektívnu činnosť -, nastavuje kritériá prísne. Bezúhonnosť a čistý trestný register je nevyhnutnosťou. No ako pri každom inom biznise by si ľudia mali dať pozor, s kým majú do činenia. Nie každý, kto sa predáva ako detektív, detektívom aj je. A už vôbec nie schopným. Žiaľ, asi jediný spôsob, ako sa nepopáliť, je vyberať si na základe odporúčania. Čo v tomto prípade nemusí byť ľahké, keďže využívanie detektívnych služieb predsa len nie je také bežné.

Adepti
Aký by mal byť správny súkromný detektív? Rozhodne nie vyholený obor. Naopak, musí byť nenápadný. Mať istý šarm, byť empatický a do istej miery aj psychológ, aby sa mu podarilo získať informácie bez toho, že vzbudí podozrenie.
„Väčšina ľudí s nami spolupracuje externe,“ vysvet-ľuje M. Czocher. „Hlavne pri sledovaní využívame takých, ktorí majú inú svoju prácu. Máme ich viac, lebo keby sa na sledovačke objavovali stále tí istí, ten človek si to všimne, a nemusí byť ani veľmi skúsený. A potom, nevinný človek sa tak neobzerá, ale tí, čo sú v niečom zapletení, sú zväčša veľmi obozretní až paranoidní.“

Zamestnávajú aj ženy? Také tie fešandy, čo dokážu z chlapa vytiahnuť všetko? „Pravdaže, ale nie je to také romantické ako vo filmoch. Využívame ich skôr v situáciách, kde by prítomnosť chlapa bola ako päsť na oko. Napríklad keď vám ‚vaša osoba‘ pri sledovačke vojde do obchodu so ženským oblečením. Keby sa tam zrazu zjavili dvaja muži, bolo by to asi trochu čudné. Ale keď vojde pár, je to okej. Žena nakupuje, muž sa robí, že ju čaká, a pritom monitoruje,“ prezrádza taktiku M. Czocher a s ľútosťou dodáva: „So ženami je problém, že je menej tých, ktoré majú skúsenosti.“

Policajti verzus pátrači
Nielen ufúľaný vzhľad patrí ku klišé z detektívok. Zvyčajný je aj ich dešpekt k polícii. Súkromní detektívi z kníh policajtmi zväčša opovrhujú, lebo ani pri všetkých vymoženostiach, ktoré im dáva predovšetkým zákon, často nie sú schopní dotiahnuť prípad do zdarného konca.
Ako je to v skutočnosti? „Poviem to takto - ak je funkčnosť obojstranná, tak je obojstranne prospešná,“ vraví Pavol Sapáček. „Je to o ľuďoch. Pre obe strany je výhodné, keď si navzájom pomáhame. Niekedy sa bez nich nepohneme, lebo nás nepustia právomoci, ale niekedy si myslím, že keby nás oni viac využívali, bolo by to pre nich osožné,“ dodáva D. Opletal.

Ľudí z NCIS by brali: „Aby bol tím dokonalý, musíte v ňom mať veľa rozličných ľudí, expertov na mnohé veci. A musíte tiež ísť s dobou, bez nových technológií sa nepohnete,“ hovorí Mikuláš Czocher. Apropo, technológie. Ako sa mu pozdávajú kriminálne série o forenzných detektívoch? „Veľmi tomu neholdujem, aj keď musím priznať, že ma trochu ovplyvnili. V tom, že som si myslel, čo všetko už možno zistiť. Raz som nechal skúmať atrament, chcel som vedieť, aký starý by mohol byť list ním napísaný. Ale u nás mi to nedokázali povedať,“ hovorí M. Czocher. Jeho kolega Opletal so smiechom dodáva: „Ja mám rád NCIS. Keby boli na trhu ľudia, akí tam pracujú, hneď ich zamestnáme!“
 

22.09.2007 (www.sme.sk)

"Vy ste Marlowe?" Prikývol som. "Som trochu sklamaný," povedal. "Čakal som skôr niekoho so špinou za nechtami." "Poďte ďalej," povedal som. "A môžete si zavtipkovať posediačky."
Prácu súkromného detektíva možno mnohí vnímajú hlavne podľa románov Raymonda Chandlera. Jeho Phil Marlowe je romantický osamelý hrdina, ktorý si vo svojej malej kancelárii nalieva na tri prsty whisky a často ho dostanú do šlamastiky zlé osudové ženy.

Profesia "súkromného očka" má v americkej literárnej drsnej škole bohatú tradíciu. "Mám malú kanceláriu, na dverách ktorej si môžete prečítať tabuľku "Terry Mach, súkromný vyšetrovateľ," čo znamená čokoľvek, čo si pod tým chcete predstaviť. Nie som gauner ani čmuchal; keď hrám, tak na úrovni a podľa svojich pravidiel," píše Chandlerov predchodca Caroll John Daly v románe Three Gun Terry.

Literatúra a skutočnosť
Toľko literárna fikcia. Skutočnosť súkromných detektívnych služieb je prozaickejšia, aj keď o zaujímavé situácie nie je núdza.
"Ospravedlňujem sa za neútulné interiéry, nedávno sme sa sťahovali a nemáme ešte čas ich poriadne zariadiť," víta ma detektív Dušan Opletal, ktorý má na starosti aj komunikáciu s klientmi. Pracuje vo veľkej bratislavskej agentúre, ktorá sa zaoberá detektívnymi službami a osobnou ochranou. "Viete, my sa tu so zákazníkmi veľmi nestretávame, lebo keď nás osloví klient, spravidla býva v strese. Lepšie sa uvoľní, keď sa s ním stretneme v nejakom útulnejšom prostredí, napríklad v kaviarni."

Čím sa zaoberajú súkromní detektívi u nás? "Je to celé spektrum činností," hovorí Opletal. "Čo sa týka žiarlivcov, ktorí chcú dokázať neveru partnera, nie je to na Slovensku ešte veľmi rozšírené, aj keď si ľudia myslia, že to je naša hlavná pracovná náplň. Veľa robíme pre poisťovne, vieme odhaliť poisťovacie podvody. Hľadáme stratené osoby alebo veci, osoby, ktoré sa vyhýbajú plneniu povinností. Ak niekto dobre nepozná budúceho obchodného partnera, vieme ho preklepnúť, či je dôveryhodný. Mesačne robíme okolo stovky prípadov, čo je do objemu práce na Slovensku najviac. Či máme hranice odkiaľ pokiaľ? Čo nám umožňuje zákon, to môžeme robiť, ale vždy si ponechávame možnosť výberu, či klienta zoberieme, alebo nie."

Nevera na detektívny spôsob
Žiarlivcami, ktorí si najímajú detektíva, sú podľa Dušana Opletala väčšinou muži. Keďže detektívna služba stojí peniaze, je to výlučne záležitosť solventných klientov. A v absolútnej väčšine prípadov ide o majetok. "Stalo sa aj, že sme hľadali vzorky DNA na pikantných častiach dámskej bielizne. Spolupracujeme totiž aj s expertíznymi ústavmi a laboratóriami," usmieva sa Dušan Opletal. Stávajú sa aj prípady, že si dá manžel manželku len tak preventívne vyšetriť, a keď sa ukáže, že je verná, všetko je v poriadku.
No sú aj také, keď je objednávateľom žena a pohnútka je jasná - muž pri stanovovaní výživného za dieťa zatĺka svoj reálny príjem.

Netopte si tovar
Ich denným chlebom je aj odhaľovanie poistných podvodov. Poisťovne síce majú svojich odborníkov, ale pri toľkých poistných udalostiach by ich potrebovali mnohonásobne viac, preto si najímajú detektívne agentúry.
Ak by ste si chceli zapáliť byt alebo nabúrať auto, aby ste získali peniaze, dávajte si pozor - okrem odborníkov z poisťovne môžu váš prípad prešetrovať aj profesionálni detektívi a mnohí z nich majú dlhoročnú prax z polície.
"Jeden podnikateľ si sám vytopil nepredajný tovar, aby mu ho poisťovňa preplatila," spomína majiteľ agentúry Mikuláš Czocher. Hlásil, že voda išla z pokazeného kúrenia. Tovar však popolieval hadicou.
Samostatnou kapitolou sú zdravotné poisťovne. "Podarilo sa nám odhaliť aj prípad, keď si ľudia na Horehroní odrezávali prsty, aby dostali peniaze z poisťovne."

Čáry-máry s autami
Mikuláš Czocher hovorí aj o ďalšej kauze: "V počítačovom systéme poisťovne vyskočilo, že istý Volkswagen Sharan mal niekoľkokrát za sebou dopravnú nehodu. Zistili sme, že dotyčné auto bolo v Nemecku rozbité na totálku, čo znamená, že auto sa po nejakej havárii zmenilo na vrak a poisťovňa peniaze vyplatila majiteľovi. Vrak niekto kúpil, spojazdnil a nejako doviezol. Na základe tohto jedného auta sme odhalili skupinu podvodníkov, ktorí mali niekoľko kradnutých sharanov, z toho vraku zobrali blok s identifikačným číslom, privarili ho do kradnutého, rozbili ho a pýtali poistku."

Aký je súkromný detektív?
Samozrejme, okrem odborných spôsobilostí musí byť nenápadný. Nájdu sa medzi nimi aj páni v stredných rokoch, dokonca niektorí sú už starí otcovia. Na rozdiel od štátnej polície nemá súkromný detektív "placku", čiže preukaz. Záleží teda len na jeho šikovnosti, výrečnosti a osobnom šarme, aby sa niekam alebo ku niekomu dostal. "My, Slováci, máme také príslovie, že nad nikým sa nepovyšuj a pred nikým sa neponižuj," hovorí Dušan Opletal. "Ale u nás to celkom neplatí. Povyšovanie vôbec neprichádza do úvahy a je lepšie byť mierny a ústretový, až ponížený a dať tomu druhému človeku pocit, že on je tu ten dôležitý, aby mu stúplo sebavedomie. Potom sa s ním hneď lepšie pracuje."

Čo za služby?
Ak sa rozhodnete, že dáte niekoho sledovať, koľko to bude stáť? "Nie že by to bolo tajomstvo, ale závisí to od veľkého počtu premenných. Keď niekto príde a požiada nás, musíme sa dohodnúť, či chce fotozáznam, videozáznam, sledovačku, pešo, autom, v Bratislave, mimo Bratislavy, koľko ľudí sa na akcii bude zúčastňovať, či sa bude pracovať v noci, cez víkendy, alebo či je potrebné preveriť niečiu povesť, zistiť iné fakty a podobne. Takže nemáme jednotnú taxu," spresňuje Opletal.

Dôkazy, dôkazy, kdeže ste sa vzali
Súkromné detektívne kancelárie môžu získavať dôkazy a použiť ich pred súdom. Spolupracujú s právnikmi, políciou. Používajú bežnú techniku, ale využitie fotografií a videozáznamov je pri súdnom dokazovaní problematické. "Musíme dodržiavať zákony o ochrane osobných údajov a ochrane osobnosti, takže už nemôžeme pri súde použiť ako dôkaz videozáznam, audionahrávku, fotografiu. Dokonca ju legálne ani nemôžeme urobiť. Preto je nám celá špeciálna technika pri súde nanič. Maximálne môžem tvrdiť, že som náhodou fotil dom a inkriminovaný človek mi vošiel do záberu."

Patria k SBS
Detektívne kancelárie patria pod zákon o súkromných bezpečnostných službách a musia mať aj licenciu na detektívnu činnosť. Pre mnohých ľudí môže byť toto spojenie trochu podozrivé, lebo SBS-ky si po revolúcii pokazili povesť priamou účasťou vo výpalníctve. "Detektívna kancelária je úplne iný typ práce ako SBS", hovorí Dušan Opletal. "Medzi nami a klientom musí panovať absolútna dôvera, ľudia nám zverujú citlivé veci, často poznáme ich návyky. To sú zneužiteľné informácie. Všetci naši ľudia sú absolútne spoľahliví, diskrétni a hlavne sú dobre vyškolení aj v psychológii. Aj záznamy, teda výstupy od nás musia byť absolútne čisté, naši ľudia často svedčia pri súdoch. Máme odborníkov na rôzne oblasti kriminality, aj na ekonomickú trestnú činnosť, spolupracujeme so súdnymi znalcami, tlmočníkmi, najrôznejšími expertmi z rôznych oblastí."

Obmedzujúca novela
"Novela zákona o súkromných bezpečnostných službách, ktorá mala obmedziť vagabundov v SBS-kách, ich v skutočnosti neobmedzila, lebo tí si našli iné cestičky," hovorí Mikuláš Czocher. "Obmedzuje však nás. Napríklad klient nemôže platiť za to, že držím ľudí v pohotovosti. Podľa zákona musíme pracovať priamo na mieste. Ustanovilo sa to preto, lebo takto platili výpalníkom, akože boli niekde v pohotovosti a brali peniaze. No pri výkone našej práce musí byť niekedy aj niekto v pohotovosti. Zaujímavosťou tohto zákona je aj to, že detektívna služba musí mať licenciu, aby mohla operatívne získavať informácie, a získať tú licenciu je veľmi ťažké - ale napríklad hocikto iný ich môže získavať bez licencie - veď každý niečo niekedy zisťuje a robí to úplne legálne."

Vzťahy s políciou
V kriminálnych románoch sú dosť často vzťahy medzi súkromnými detektívmi a štátnymi policajtmi napäté. "My s políciou spolupracujeme," hovorí Dušan Opletal. Bez nich by sme to často mali oveľa komplikovanejšie. Ako všade, je to o osobných vzťahoch. Samozrejme, niektorí stále na nás pozerajú ako na odborníkov druhej kategórie, ale myslím, že si už uvedomujú, že to môže byť výhodné aj pre nich. Vyšetrovatelia sú zavalení spismi, tak sa môže naša priateľská pomoc hodiť."

Asi je lepšie žiť tak, aby sme služby súkromnej detektívnej kancelárie nikdy nepotrebovali. Aj keď - nikdy nehovor nikdy. "Myslím, že nie je oblasť, kde by sme nedokázali pomôcť," hovorí Dušan Opletal. Ľudia možno časom pochopia, že sme tu pre nich."
 

Súkromného detektíva špehovanie neuživí.
26.10.2005 (www.ozene.zoznam.sk)

Súkromného detektíva špehovanie partnerov žiarlivcov neuživí. Letí sledovanie zamestnancov, obchodných partnerov a poisťovacie podvody.

Osem stoviek na hodinu. Toľko v priemere stojí základná hodinová sadzba súkromného detektíva na Slovensku. Plus ďalšie náklady. Benzín, fotografie, videozáznamy... "Za informácie o vás je ochotný zaplatiť jednotlivec, ale aj veľká firma,“ hovorí Mikuláš Czocher, konateľ bratislavskej firmy A3P, ktorá poskytuje detektívne služby a osobnú ochranu. V knihách, vo filmoch a v seriáloch pomáhajú súkromní detektívi advokátom pri získavaní dôkazov. Takmer vždy pracujú v preoblečení a často niekoho sledujú. Fajčia, pijú drinky v baroch. Stretávajú sa s taxikármi, recepčnými, bývalými väzňami, ktorých ešte ako policajti dostali za mreže. Zväčša sú to drsní muži, ktorí sa na miestach činu zrážajú s policajnými vyšetrovateľmi. Po novembri 89 sa aj u nás "rozbehli“ súkromné bezpečnostné služby, ktoré sa venujú stráženiu objektov, prevozu peňazí, ochrane podnikateľov a celebrít. Nemajú však práve najlepšiu povesť. Verejnosť si ich spája s mafiou a skrachovancami od polície. Ale nájdete aj súkromné detektívne očká. "Povesť serióznych agentúr pokazili SBS-ky,“ myslí si Mikuláš Czocher.

Haló! Detektív?
Kancelárie v okrajových častiach mesta bez pevnej telefónnej linky len s mobilným číslom a večne zapnutým odkazovačom. O ich sídle v budove nevie ani vrátnik. To je predstava o súkromnej detektívnej kancelárii na Slovensku. Samozrejme, existujú aj takéto agentúry, ale tie serióznejšie fungujú na adrese totožnej s obchodným registrom. Vykradnutý byt, lúpežné prepadnutie, podvod pri predaji bytu alebo znásilnenie. Obete sa často krát hanbia ísť vypovedať na políciu. "Všetko sú to záležitosti, keď sa ľudia obracajú na súkromného detektíva. Často kontaktujú políciu aj nás,“ vysvetľuje Mikuláš Czocher. "Súkromní detektívi pracujú na objednávku. Zákon im umožňuje zisťovať skutočnosti, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom. Stáva sa, že spolupracujú aj s políciou a navzájom si odovzdávajú informácie.“

Špeh vo firme
U súkromného detektíva si môžete objednať informácie o tom, ako a kde človek žije, s kým sa stýka a aké má finančné zázemie. "Očko“ vám môže prísť na stopu aj v zamestnaní. Firmy už bežne využívajú služby súkromných detektívnych agentúr, ktoré zbierajú dôkazy o prešľapoch alebo aj o neschopnosti zamestnancov. "Vyšetrujeme napríklad únik informácií,“ upresňuje Mikuláš Czocher. "Predstava, že sa náš človek zamestná vo firme a špehuje svojich nových kolegov, tajne ich nahráva na diktafón, fotografuje a večer po ,šichte’ v novom zamestnaní beží do kancelárie odovzdať informácie, je skreslená. Hľadáme ľudí ,zvnútra’, ktorí sú ochotní spolupracovať. Kým by sa náš človek v prostredí zorientoval, získal si dôveru kolegov, trvalo by to dlho a ako nový by bol aj podozrivý,“ prezrádza. Na takúto prácu využívajú detektívne agentúry spolupracovníkov. "Predmetom našej činnosti je aj ochrana osôb,“ pokračuje v rozprávaní. Na Slovensku podľa neho existuje veľa ľudí, ktorí to potrebujú, alebo si myslia, že to potrebujú. "Človek ide do výšky, na akú má,“ povie s úsmevom.

Sledovačka
Sú to hodiny a hodiny čakania a pozorovania. "Nič pikantné človek nevidí. Detektív alebo spolupracovník agentúry, takzvaný ,pátrač’, sedí v aute, zapíše si čas, vyfotí dotyčnú osobu. Vtrhnutie do objektu s fotoaparátom neprichádza do úvahy. S tým by sa agentúra mohla dostať do veľkých právnych problémov,“ pokračuje Mikuláš Czocher. "Výsledky sledovania a pátrania súkromného detektíva môžu urýchliť rozvod, delenie majetku či výpoveď v zamestnaní. Takisto môžu prekaziť kšefty veľkých aj malých firiem,“ spresňuje. "Získané informácie môžu detektívi povedať iba osobe, ktorá si ich služby objednala.“

Bez prestrojenia
"Podľa zákona súkromní detektívi nemôžu používať prestrojenie ani sa vydávať za iné osoby,“ dozvedáme sa. "Agentúry si vyberajú na spoluprácu takých ľudí, ktorí sú nenápadní, alebo takých, ktorí sa v prostredí pohybujú už dávnejšie a sú ,naladení’ na spoluprácu,“ prezrádza ďalej. Toto tvrdenie pripomína informácie z webovej stránky SIS. Uvádza sa tam, že ak sa človek uchádza o prácu v informačnej službe, môže si poslať žiadosť alebo čakať, že si SIS vyberie na spoluprácu práve jeho. "Nestáva sa, že by sa súkromný detektív pri práci prezradil,“ pochválil sa Mikuláš Czocher.